Primárne zložky UV atramentov zahŕňajú pigmenty, oligoméry, monoméry (reaktívne riedidlá), fotoiniciátory a rôzne prísady.
Povaha procesu flexografickej tlače určuje, že použité UV farby nesmú mať príliš vysokú viskozitu. Tradičné flexografické atramenty – či už na báze rozpúšťadla alebo vody – sa pri úprave viskozity spoliehajú na veľké množstvá rozpúšťadiel alebo vody. Na rozdiel od toho UV flexografické atramenty využívajú reaktívne riedidlá na zníženie viskozity systému; v dôsledku toho môže byť ich celková viskozita vyššia ako viskozita flexografických atramentov na báze rozpúšťadiel. Hoci UV flexografické farby majú vo všeobecnosti nižšiu viskozitu ako tie, ktoré sa používajú na sieťotlač alebo ofsetovú tlač, začlenenie pigmentov má tendenciu zvyšovať viskozitu, najmä ak nie je efektívne riadené zmáčanie, disperzia a stabilizácia pigmentov.
Pigmenty hrajú rozhodujúcu úlohu v reologických vlastnostiach atramentu a určitý stupeň tixotropie je výhodný. Udelenie vhodných tixotropných vlastností flexografickým atramentom pomáha predchádzať flokulácii a sedimentácii pigmentu, čím sa zlepšuje možnosť tlače.
